Nevedko v slnečnom meste

Bol raz taký chlapček, volal sa Nevedko. Žil v krajine kratuľkov, fafrnov i fafrniek. Nebol hlúpy, iba zvedavý. A trochu naivný. Podobne ako Dostojevského knieža Myškin, ktorý napriek vonkajšiemu zdaniu nebol vo svete dospelých ani zďaleka idiotom. Keďže Nevedko v túžbe poznať svet sa všetkých navôkol vždy na niečo pýtal, prischlo mu toto zdanlivo nelichotivé meno (Незнайка). Ostatní mali tiež priliehavé mená, z ktorých bolo na prvý pohľad zrejmé, kto sú a čomu sa venujú. Ponáhľajko, Pampúšik, básnik Rubínik, nerozlučná dvojica majstrov Šrófik a Šraubík, a, pravdaže, Nevedkov nudný a nezaujímavý protipól Vševedko, ktorý sa na nič nepýtal, keďže všetko už vedel. Preto aj skončil takmer zabudnutý. Nie tak Nevedko. Stav viď foto cena 20